Vilnius

Vilnius (litovsky Vilnius, nemecky Wilno, poľsky Wilno, bielorusky Вільня, rusky Вильнюс, predtým Вильна) je hlavné mesto Litvy. V roku 2001 mal Vilnius 542 tisíc obyvateľov. Mesto sa rozkladá na 392 km ². Z toho 3,6 km ² zaberá Staré mesto, historické centrum Vilniuse, zapísané na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Vilnius leží v juhovýchodnej Litve na sútoku riek Vilija a Neris. Hoci dnes leží v blízkosti hraníc Litvy, kedysi bol Vilnius nielen kultúrnym, ale aj geografickým centrom Litovského veľkovojvodstva a tiež významným mestom v rámci poľsko-litovskej únie.

Oblasť Vilniusu bola obývaná oddávna, ako dokladajú početné archeologické nálezy v rôznych častiach mesta. Litovská povesť o založení Vilniusu hovorí, že mesto bolo založené potom, čo vládnuci veľkovojvoda, Gediminas, mal veštecký sen o železnom vlkovi stojacom na kopci. Keď požiadal kňaza o vysvetlenie, dozvedel sa, že musí postaviť hrad a veľké mesto na vrchole kopca.

Názov hlavného mesta vznikol skomolením mena rieky Vili, ktorá Vilniusom preteká.

V písaných prameňoch se mesto prvýkrát spomína v roku 1323 v centre malebného údolia, obklopenými zalesnenými vrchmi. Vilnius sa stal známym po tom, čo do neho Gediminas pozval nemeckých obchodníkov. Najstaršou časťou mesta je hrad, postavený Gediminasom na Hradnom kopci. V roku 1387 bola mestu udelená Magdeburské mestské práva Vladislavom II. Jagiello, kráľom Poľska a vysokopostaveným litovským.

Medzi rokmi 1503 až 1522 boli vybudované mestské hradby s deviatimi bránami a tromi vežami. Vilnius dosiahol vrchol svojho rozvoja za vlády posledných Jagelovcov Žigmunda II. Augusta, ktorý sem presťahoval svoj dvor v roku 1544.
V ďalších storočiach sa mesto ďalej rozrastalo, aj vďaka založenej Vilniuskej univerzity kráľom a vysokopostaveným Štefanom Bátorim v roku 1579. Univerzita sa čoskoro stala jedným z najdôležitejších vedeckých a kultúrnych stredísk v oblasti a hlavným vedeckým centrom litovského veľkokniežatstva. Dnes je Vilniuska univerzita jedna z najstarších v strednej Európe.

V roku 1655 bol Vilnius obsadený ruskou armádou a bol vyplienený a vypálený a jeho obyvatelia zmasakrovaní. Na začiatku 19. storočia bol však už tretím najväčším mestom vo východnej Európe. Rast obyvateľstva si vyžiadal zbúranie hradieb v rokoch 1799 – 1805, zachovala sa len Ostrá brána (litovsky Aušros Vartai, poľsky Ostra brama).

V roku 2009 Vilnius s rakúskym Lince boli spoločne vybrané za Európske mesto kultúry.